Ako som sa zmienila, pravidelne vykonávame canisterapiu vo forme edukačného programu Poznej svého psa. V školkach i na školách. Pracujeme pod vedením Libuše Kotkové z psej školy Alfa, ktorá sa canisterapií venuje úspešne niekoľko rokov.
Keď sme začali vôbec som si neuvedomila aké to môže byť pre psa náročné. Rôzne prostredie, kričiace deti, z ktorých každé si chce psa okamžite pohladkať, ale aj tie, ktoré už v 3 rokoch majú dokonale vypestovanú fóbiu z psov. Ťahanie za chlpy, aj keď nechtiac, občas aj chtiac,a neustále sústredenie sa a spolupráca so mnou. Psy sú po dvoch hodinách vyčerpani, Timmy už po jednej:-).
Únava ide aspoň u mojich psov ruka v ruke s temperamentom. Hetty je podľa mňa to čomu hovorím rodený canisterapeutický pes. Nič ju nerozhádže, kľudná, spoľahlivá vždy ochotná pracovať a vie si rozložiť sily. Timmy je tak trochu Bonnie. Do všetkého je hhhrrrrrrr, nadšený, natešený ale s tým je spojené aj to že sa rýchlejšie unavý. Ako všade aj v spom svete panuje nespravodlivosť. Timmy kam pride, tam je obdivovaný a obľúbený, lebo sa deťom vešia okolo krku:-). Jemne mazlivá Hettynka nemá šancu:-(. Čo sa týka frekvencie zistila som že viac ako 6x 90 min. za týždeň nedáme. Technicky by to psy zvládli ale
vidím na nich že sú proste psychicky vyčerpaní Vždy pred tým ako ideme do práce tak si dáme cca hodinovú prechádzku po lese a odmenou im je hromada pamlskov, ktoré do nich deti ládujú:-). O Hetty by som povedala že to robí z lásky k ľuďom a pamlsky sú pre ňu vedľajšie:-).
Občas sa stretávam s tým že CT nie je práca. Podľa mňa je a to dosť ťažká a vyčerpávajúca. Nepoznám kynologickú disciplínu, ktorá by od psa vyžadovala toľko čo CT. Byť bez ohľadu na náladu a prostredie jemným a citlivým spoločníkom, ktorý musí vycítiť pocity klienta, adekvátne reagovať a nenechať sa ničím rozhodiť.
